196
स्वोपयोगाऽनुसारेण प्रकुर्यात् सङ्ग्रहं गृही।
अन्नद्रव्यधनादीनां कालशक्त्यनुसारतः॥१९६॥
Householders should save provisions, money and other possessions according to their needs, circumstances and means. (196)
गृहस्थ अपने उपयोग के अनुसार एवं समय-शक्ति के अनुसार अनाज, द्रव्य या धन आदि का संग्रह करें। (१९६)
197
अन्नफलादिभिश्चैव यथाशक्ति जलादिभिः।
पालिताः पशुपक्ष्याद्याः संभाव्या हि यथोचितम्॥१९७॥
According to one’s means, one should provide suitable food, fruits, water and other sustenance for one’s domesticated animals and birds. (197)
पालतु पशु-पक्षी आदि की अन्न, फल, जल इत्यादि से यथाशक्ति उचित देखभाल करें। (१९७)
198
धनद्रव्यधरादीनां प्रदानाऽऽदानयोः पुनः।
विश्वासहननं नैव कार्यं न कपटं तथा॥१९८॥
One should not betray the trust of or deceive others in transactions involving wealth, objects, land or other commodities. (198)
धन, द्रव्य या भूमि आदि के लेन-देन में विश्वासघात और कपट न करें। (१९८)
199
प्रदातुं कर्मकारिभ्यः प्रतिज्ञातं धनादिकम्।
यथावाचं प्रदेयं तत् नोनं देयं कदाचन॥१९९॥
One should pay employees the amount of money or other forms of remuneration agreed upon, but should never give less. (199)
कर्मचारियों को जितना धन आदि देने का वचन दिया हो, उस वचन के अनुसार धन आदि दें; परंतु उससे कम कदापि न दें। (१९९)
200
नैव विश्वासघातं हि कुर्यात् सत्सङ्गमाश्रितः।
पालयेद् वचनं दत्तं प्रतिज्ञातं न लङ्घयेत्॥२००॥
A satsangi should not commit betrayal. One should uphold one’s promise. A pledge should not be broken. (200)
सत्संगी कदापि विश्वासघात न करें। दिए हुए वचन का पालन करें। प्रतिज्ञा का उल्लंघन न करें। (२००)